Vedľajšie účinky liečby onkologického ochorenia

MUDr. Filip Kohútek, PhD.
Fakultná nemocnica Trenčín, Onkologická klinika

Úvod

Za posledné desaťročia prekonala liečba onkologických ochorení obrovský skok vpred. U mnohých onkologických ochorení došlo k významnému predĺženiu prežívania pacientov a k zvýšeniu podielu pacientov, ktorí sú aj vďaka včasnej diagnostike a účinnej liečbe úspešne vyliečení z onkologického ochorenia. Aj v súčasnosti prebieha v onkológii intenzívny výskum za účelom ďalej zvyšovať účinnosť onkologickej liečby, ale aj čo možno najviac znížiť mieru výskytu nežiaducich účinkov. 

Bohužiaľ, stále platí, že podávanie systémovej alebo radiačnej onkologickej liečby predstavuje pre organizmus pacienta určitú záťaž a je sprevádzané nežiadúcimi účinkami. Jednou z úloh Vášho onkológa je okrem určenia správnej liečby aj manažment týchto nežiadúcich účinkov, aby negatíva onkologickej liečby neprevýšili jej úžitok. Nižšie sú uvedené príklady častých nežiaducich účinkov onkologickej liečby.

Nežiaduce účinky systémovej onkologickej liečby

Systémová onkologická liečba je podávaná pacientovi vo forme infúzii, injekcii alebo vo forme tabliet. V závislosti od mechanizmu účinku rozlišujeme cytostatickú liečbu (chemoterapiu), cielenú liečbu, hormonálnu liečbu a imunoterapiu

a) cytostatická liečba (chemoterapia) je zameraná na rýchlo sa množiace bunky nádorového ochorenia a pôsobí na mechanizmy zodpovedné za ich delenie. Chemoterapia však pôsobí aj na normálne bunky pacienta a obzvlášť na tie, ktoré sa prirodzene delia rýchlejším tempom. Pre negatívny vplyv na tieto bunky a z nich zložené tkanivá a orgány vznikajú niektoré typické nežiaduce účinky chemoterapie:

Pokles hladiny krvných elementov (červených, bielych krviniek a krvných doštičiek) je spravidla pri chemoterapii mierny až stredne závažný.  V niektorých prípadoch je však pre výrazný pokles hladiny krvných elementov nutné oddialiť podanie chemoterapie, alebo znížiť jej dávku. V extrémnych prípadoch u pacientov s rizikovými faktormi (starší pacienti, pacienti už v minulosti liečení inou chemoterapiou, pacienti s hematologickými ochoreniami) môže dôjsť k takému zníženiu hladiny krvných elementov, že si neplnia svoju funkciu - to sa môže prejaviť dušnosťou, slabosťou a únavnosťou (výrazný pokles hladiny červených krviniek), závažnou infekciou často sprevádzanou výstupom horúčky nad 38°C (pokles časti bielych krviniek označených ako neutrofily) alebo krvácavými prejavmi (pokles hladiny krvných doštičiek). Výskyt vyššie uvedených príznakov po podaní chemoterapie (maximum výskytu v rozmedzí 3-10 dní) by mal pacienta viesť k urýchlenej návšteve lekára a kontrolnému vyšetreniu krvného obrazu. Neliečenie týchto stavov môže byť pre pacienta nebezpečné a v niektorých prípadoch až život ohrozujúce.

Vypadanie vlasov (alopécia) je stigmatizujúcim a kvalitu života znižujúcim nežiaducim účinkom, ktorý pravidelne sprevádza niektoré typy chemoterapie. Súvisí s poškodením vlasového folikulu chemoterapiou. Účinná, všeobecne akceptovaná a dostupná prevencia tohto nežiaduceho účinku, bohužiaľ, nie je dostupná. Váš onkológ Vám však môže vystaviť poukaz na príspevok na parochňu. Po ukončení liečby chemoterapiou, ktorá alopéciu vyvolala, sa rast vlasov spravidla obnoví.

Nevoľnosť a vracanie boli častými nežiaducimi účinkami chemoterapie. V súčasnosti už máme dostupné lieky, ktoré dokážu významne zmierniť včasnú (vyskytujúcu sa bezprostredne po chemoterapii alebo počas nej) i oneskorenú (1-7 dní po chemoterapii) nevoľnosť. Tieto lieky sa spravidla podávajú už ako prevencia pred samotným podaním chemoterapie. Váš onkológ Vám tiež predpíše lieky, ktoré si v prípade nevoľnosti môžete podať aj doma.

Iné nežiaduce účinky chemoterapie: u niektorých pacientov sa po podaní chemoterapie môže rozvinúť hnačka, alebo, naopak, zápcha. Niektoré typy chemoterapie spôsobujú nežiaduce účinky, ktoré nemajú priamo súvis s delením buniek. Príkladom môže byť neurotoxicita niektorých cytostatík, ktorá sa môže prejaviť tŕpnutím prstov, necitlivosťou alebo, naopak, zvýšenou citlivosťou rúk a nôh. Niektoré typy chemoterapie môžu potenciálne zhoršiť funkciu srdca, poškodiť pečeň alebo obličky. Počas Vašej liečby preto budú monitorované nielen Vaše subjektívne príznaky, ale aj niektoré laboratórne ukazovatele, ktoré môžu takéto poškodenie včas odhaliť. 

b) cielená (biologická liečba) je zameraná na molekulárne - biologické mechanizmy vedúce k rozvoju a šíreniu nádorového ochorenia. Cielená liečba je teda do určitej miery “užšie špecializovaná” na malígne ochorenie a mohli by sme preto predpokladať, že nebude zaťažená nežiaducimi účinkami do takej miery ako chemoterapia. Bohužiaľ, molekulárne - biologické mechanizmy zneužívané malígnym ochorením na jeho rast a šírenie sú súčasťou aj normálnych fyziologických procesov v rámci organizmu pacienta. Preto aj u cielenej liečby sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, aj keď ich spektrum je spravidla odlišné od cytostatickej liečby. V závislosti od použitej cielenej liečby sa môžu vyskytnúť rôzne nežiaduce účinky, ako napríklad kožná vyrážka (raš), zvýšenie tlaku krvi, zhoršenie funkcie pečene, porucha funkcie štítnej žľazy, zvýšenie rizika krvácania. Podobne ako u cytostatickej liečby, u niektorých typov biologickej liečby môže dochádzať k nevoľnosti, poklesu hladiny krvných elementov, hnačke a potenciálnemu poškodeniu funkcie srdca. Súčasťou poučenia zo strany onkológa pri zahájení cielenej liečby by malo byť aj poučenie o jej najčastejšie sa vyskytujúcich a potenciálne najnebezpečnejších nežiaducich účinkoch. 

c) hormonálna liečba je zameraná na pozitívny vplyv normálnych ľudských pohlavných hormónov na rast a šírenie niektorých (tzv. hormonálne dependentných) malígnych ochorení. Týka sa to najmä karcinómu prostaty, väčšiny typov karcinómu prsníka a niektorých gynekologických malignít. Hormonálna liečba znižuje vplyv týchto hormónov znižovaním ich hladiny alebo malígnemu ochoreniu znemožňuje prístup k nim. Nežiaduce účinky hormonálnej liečby sú spravidla mierne, ale u niektorých pacientov môže hormonálna liečba významne znížiť kvalitu života. Hormonálna liečba môže simulovať alebo zhoršovať prebiehajúci pokles aktivity pohlavných hormónov prichádzajúci prirodzene okolo 45.-55. roku života človeka. Najčastejšie nežiaduce účinky zahŕňajú návaly pocitov tepla, náladovosť, bolesti kĺbov a svalov, zníženie kostnej hustoty, u žien výtok z pošvy a zväčšenie výstelky maternice. U mužov i žien sa môže vyskytnúť zníženie libida a u mužov aj porucha erekcie.

d) imunoterapia predstavuje modernú systémovú liečbu, ktorá sa v poslednom desaťročí využíva v liečbe onkologických ochorení stále častejšie. Jej princíp je odlišný od predchádzajúcich typov liečby a spočíva v aktivácii imunitného systému. Nádorové ochorenie zložitými mechanizmami “uspáva” imunitný systém organizmu, aby mohlo nekontrolovateľne rásť a šíriť sa. Imunoterapia pôsobí v mieste imunitného systému a spätne ho aktivuje. Imunitný systém začne následne bojovať proti nádorovému ochoreniu. Imunoterapia je spravidla veľmi dobre tolerovaná a jej účinnosť je u niektorých malígnych ochorení vynikajúca. Jej potenciálne nebezpečenstvo spočíva v možnej prehnanej aktivácii imunitného systému pacienta, ktorý následne začne poškodzovať aj zdravé tkanivá. Takto poškodené môžu byť prakticky všetky orgány a tkanivá v organizme, ale najčastejšie ide o pľúca, pečeň, tenké a hrubé črevo, štítnu žľazu a iné žľazy s vnútorným vylučovaním, kožu, pankreas, mozog. Poškodenie orgánov navodené imunoterapiou môže byť mierne a bezpríznakové, ale v určitých prípadoch sa môže rozvinúť aj významné poškodenie postihnutého orgánu. To môže byť nebezpečné najmä v prípade životne dôležitých orgánov ako sú pečeň, pľúca, mozog a do určitej miery aj črevo. Pri poškodení týchto orgánov je dôležité včasné rozpoznanie a včasná liečba. Niekedy je nevyhnutné úplne ukončiť imunoterapiu. V niektorých prípadoch je akceptovateľné, ak imunoterapia nezvratne poškodí orgán, ktorého funkciu dokážeme nahradiť substitučnou liečbou. Príkladom je zápal a následná deštrukcia štítnej žľazy, ktorej funkciu vieme nahradiť umelo vyrobenými hormónmi.

Pri liečbe imunoterapiou by Vám Váš onkológ mal vydať Kartu pacienta liečeného imunoterapiou, kde sú sumarizované najčastejšie nežiaduce účinky pre konkrétny typ imunoterapie. Táto karta je spravidla dodávaná výrobcom lieku ako edukačný materiál pre pacientov.

Nežiaduce účinky radiačnej liečby

Radiačná liečba (rádioterapia) je typ onkologickej liečby, pri ktorej sa využíva vplyv silného, tzv. ionizačného žiarenia na nádory. Radiačná liečba priamo poškodzuje genetickú informáciu nádorovej bunky, ale aj spôsobuje vo zvýšenej miere tvorbu reaktívnych foriem kyslíku. To všetko vedie k poškodzovaniu buniek nádoru a k ich odumieraniu. Radiačná liečba sa spravidla aplikuje na miesto nádoru a to vonkajším zdrojom žiarenia (externá rádioterapia), alebo umiestením zdroja do blízkosti nádoru (brachyterapia). Vo väčšine prípadov sa rádioterapia aplikuje lokálne a preto pri rádioterapii dominujú miestne príznaky z ožiarenia tkanív a orgánov, ktoré sú v blízkosti liečeného nádoru. Preto jedným z cieľov rádioterapie je nielen správne ožiariť nádorové ochorenie, ale aj maximálne šetriť okolité orgány. Najčastejšie nežiaduce účinky počas liečby žiarením sú: začervenanie kože v mieste ožarovaného poľa, poškodenie slizníc v mieste žiarenia a ich zápal, hnačka a nevoľnosť pri ožarovaní lokalít v malej panve alebo brušnej dutine. Celkové príznaky sú najčastejšie únava a pokles hladiny krvných elementov, najmä ak sa v ožarovanom poli nachádzajú ploché kosti, v ktorých dochádza ku krvotvorbe aj v dospelom veku.

S novými technikami rádioterapie a s novými možnosťami podpornej liečby bude možné znižovať frekvenciu týchto nežiaducich účinkov na minimum.

Dátum prípravy: august 2024
Kód: 000680465/2024/08