Tehotenstvo  a rakovina

MUDr. Jana Gabajová, Univerzitná nemocnica Martin

V súčasnej dobe, kedy ženy odďaľujú prvé tehotenstvo a pôrod, sa zvyšuje šanca na výskyt zhubných ochorení aj počas gravidity. 

Najčastejšími nádormi v tehotenstve sú rakovina prsníka, rakovina krčka maternice, lymfóm (rakovina lymfatických uzlín), rakovina kože (melanóm) a hrubého čreva. Samotná rakovina len zriedka poškodí dieťa a ukazuje sa, že tehotenstvo samotné nijako neovplyvňuje prognózu rakovinového ochorenia, a preto je možné vo väčšine prípadov u včasných štádií choroby uprednostniť tehotenstvo zachovávajúci postup. Každá pacientka s touto diagnózou počas gravidity musí byť prekonzultovaná multidisciplinárnym tímom, ktorý zahŕňa viacerých odborníkov ako  onkogynekológ, novorodenecký lekár, pôrodník, anesteziológ, radiačný a klinický onkológ, onkopsychológ, prípadne aj teológ a etik. Má byť stanovený liečebný plán v súlade s prianím pacientky, štádiom ochorenia a dĺžkou tehotenstva. 

Liečba má optimálne prebiehať v špecializovanom gynekologickom onkologickom centre s jednotkou intenzívnej starostlivosti o predčasne narodených novorodencov, teda má byť centralizovaná. Všeobecne sa odporúča počkať s chemoterapiou do ukončeného štrnásteho týždňa tehotnosti. V druhom a treťom trimestri je už riziko poškodenia plodu vplyvom chemoterapie nízke. Gynekologické kontroly by mala mať pacientka u skúseného gynekológa-pôrodníka po každom cykle chemoterapie. S rádioterapiou sa odporúča počkať do pôrodu. Hormonálna ani biologická liečba sa podávať nesmie. Možné komplikácie chemoterapie v tehotenstve sú spomalený vnútromaternicový rast plodu, predčasný pôrod, nízka pôrodná hmotnosť. Riziko závažných malformácií (znetvorenia plodu) v dôsledku podávania chemoterapie v druhom a treťom trimestri sa pohybuje na úrovni asi 3%, čo je rovnaké riziko ako u žien nedostávajúcich chemoterapiu. Cieľom liečby je priaznivo ovplyvniť nádorové ochorenie a zároveň neohroziť plod predčasným pôrodom. Chemoterapia by preto nemala byť podávaná  po 34. týždni tehotenstva aj s ohľadom na regeneráciu krviniek. Nie sú žiadne údaje o tom, že by deti, ktoré boli v maternici vystavené chemoterapii, mali vyššie riziko nádorových ochorení v detstve. Rizikovejšie je určite, ak  žena liečbu odmietne, alebo ju chce odložiť na čas po pôrode, kedy už môže byť nevyliečiteľne chorá pre metastatický rozsev.

Inou problematikou je otázka bezpečnosti ďalšieho chceného tehotenstva po úspešnej onkologickej liečbe. Obvykle sa odporúča vyčkať dva roky po liečbe zhubného ochorenia, v prípade hormonálnej liečby pre rakovinu prsníka dodržať aj následné vymývacie obdobie 3 mesiacov od ukončenia hormónoterapie. V prípade cielenej antiHER liečby je toto obdobie až 7 mesiacov.

V neposlednom rade je dôležité, aby pacientky, ale aj pacienti v mladom veku, boli informovaní pred plánovanou systémovou chemoterapiou o možnosti uchovať svoje pohlavné bunky (vajíčka a spermie) pomocou metód mrazenia v centrách asistovanej reprodukcie, nakoľko protinádorová liečba môže výrazne negatívne ovplyvniť ich kvalitu. Takto si uchovajú nádej na vlastné potomstvo v budúcnosti, čo do veľkej miery môže zlepšiť aj ich psychický stav a zmierniť obavy z toho, či majú nádej na normálnu budúcnosť a vlastnú rodinu.

Dátum prípravy: október 2024 
Kód: 000699634/2024/10